Drahé kovy sa vzťahujú najmä na Au, Ag, PD, Pt a ďalšie materiály, ktoré majú dobrú vodivosť, tepelnú vodivosť, odolnosť proti korózii a vysokú teplotu topenia. Široko sa používajú v elektrických zariadeniach na výrobu súčiastok s otvorenými a uzavretými obvodmi.
(1) Spájkovacie vlastnosti ako kontaktné materiály majú drahé kovy spoločné vlastnosti malej spájkovacej plochy, čo vyžaduje, aby spájkovaný švový kov mal dobrú odolnosť proti nárazu, vysokú pevnosť, určitú odolnosť proti oxidácii a odolal oblúkovému pôsobeniu, ale nemení vlastnosti kontaktných materiálov a elektrické vlastnosti súčiastok. Keďže kontaktná spájkovacia plocha je obmedzená, nie je povolené pretečenie spájky a parametre procesu spájkovania by sa mali prísne kontrolovať.
Na spájkovanie drahých kovov a ich kontaktov z drahých kovov sa dá použiť väčšina metód ohrevu. Spájkovanie plameňom sa často používa pre väčšie kontaktné komponenty; indukčné spájkovanie je vhodné pre hromadnú výrobu. Odporové spájkovanie sa môže vykonávať bežným odporovým zváracím strojom, ale mal by sa zvoliť menší prúd a dlhší čas spájkovania. Ako elektróda sa môže použiť uhlíkový blok. Ak je potrebné spájkovať veľký počet kontaktných komponentov súčasne alebo spájkovať viacero kontaktov na jednom komponente, môže sa použiť spájkovanie v peci. Pri spájkovaní drahých kovov bežnými metódami v atmosfére je kvalita spojov nízka, zatiaľ čo pri vákuovom spájkovaní sa dajú dosiahnuť vysokokvalitné spoje a vlastnosti samotných materiálov nebudú ovplyvnené.
(2) Ako prídavný materiál na spájkovanie sa volí zlato a jeho zliatiny. Na kontakt sa používajú hlavne prídavné materiály na báze striebra a medi, ktoré nielen zabezpečujú vodivosť spájkovaného spoja, ale sú aj ľahko zmáčateľné. Ak sú splnené požiadavky na vodivosť spoja, možno použiť prídavný materiál na spájkovanie obsahujúci Ni, PD, Pt a ďalšie prvky, a možno použiť aj prídavný materiál na spájkovanie so zliatinami niklu a diamantu s dobrou odolnosťou proti oxidácii. Ak sa ako prídavný materiál na spájkovanie zvolí Ag, Cu a Ti, teplota spájkovania nesmie presiahnuť 1000 ℃.
Oxid strieborný vytvorený na povrchu striebra nie je stabilný a ľahko sa spájkuje. Na spájkovanie striebra sa môže ako tavidlo použiť prídavný kov na báze cínu a olova s vodným roztokom chloridu zinočnatého alebo kolofónia. Pri spájkovaní sa často používa prídavný kov na báze striebra a ako tavidlo sa používa bórax, kyselina boritá alebo ich zmesi. Pri vákuovom spájkovaní kontaktov striebra a strieborných zliatin sa používajú hlavne prídavné kovy na báze striebra, ako napríklad b-ag61culn, b-ag59cu5n, b-ag72cu atď.
Na spájkovanie paládiových kontaktov sa môžu použiť spájky na báze zlata a niklu, ktoré sa dajú ľahko tvoriť v tuhých roztokoch, alebo spájky na báze striebra, medi alebo mangánu. Strieborná báza sa široko používa na spájkovanie platinových a platinových zliatinových kontaktov. Spájka na báze medi, zlata alebo paládia. Výber prídavného kovu na spájkovanie b-an70pt30 nielenže nezmení farbu platiny, ale tiež účinne zlepší teplotu pretavenia spájkovaného spoja a zvýši pevnosť a tvrdosť spájkovaného spoja. Ak sa platinový kontakt má spájkovať priamo na zliatinu kovar, možno zvoliť spájku b-ti49cu49be2. Pre platinové kontakty s pracovnou teplotou nepresahujúcou 400 ℃ v neagresívnom prostredí sa uprednostňuje bezkyslíková čistá medená spájka s nízkymi nákladmi a dobrým procesným výkonom.
(3) Pred spájkovaním sa musí skontrolovať zvar, najmä kontaktná zostava. Kontakty vyrazené z tenkého plechu alebo vyrezané z pásu nesmú byť deformované v dôsledku dierovania a rezania. Spájkovaná plocha kontaktu vytvorená tlakovým lisovaním, jemným lisovaním a kovaním musí byť rovná, aby sa zabezpečil dobrý kontakt s rovným povrchom podpery. Zakrivený povrch zváranej časti alebo povrch s akýmkoľvek polomerom musí byť konzistentný, aby sa zabezpečil správny kapilárny efekt počas spájkovania.
Pred spájkovaním rôznych kontaktov sa musí oxidový film na povrchu zvaru odstrániť chemickými alebo mechanickými metódami a povrch zvaru sa musí starostlivo očistiť benzínom alebo alkoholom, aby sa odstránil olej, mastnota, prach a nečistoty, ktoré bránia zmáčaniu a prietoku.
Pri malých zvaroch sa lepidlo musí použiť na predbežné polohovanie, aby sa zabezpečilo, že sa počas manipulácie s vsádzaním do pece a prídavného materiálu nepohne a použité lepidlo nesmie poškodiť spájkovaný spoj. Pri veľkých zvaroch alebo špeciálnych kontaktoch sa montáž a polohovanie musí vykonať cez upínací prípravok s výstupkom alebo drážkou, aby sa zvar dosiahol stabilný stav.
Vzhľadom na dobrú tepelnú vodivosť materiálov z drahých kovov by sa mala rýchlosť ohrevu určiť podľa typu materiálu. Počas chladenia by sa mala rýchlosť správne regulovať, aby sa napätie v spájkovacom spoji rovnomerne rozložilo. Metóda ohrevu by mala umožniť zvarovým častiam dosiahnuť teplotu spájkovania súčasne. Pri malých kontaktoch z drahých kovov by sa malo zabrániť priamemu ohrevu a na vodivý ohrev by sa mali použiť iné časti. Na kontakt by sa mal vyvíjať určitý tlak, aby sa kontakt fixoval, keď sa spájka roztaví a roztečie. Aby sa zachovala tuhosť kontaktnej podpery alebo podpery, je potrebné sa vyhnúť žíhaniu. Ohrev sa môže obmedziť na plochu spájkovaného povrchu, napríklad nastavením polohy počas spájkovania plameňom, indukčného spájkovania alebo odporového spájkovania. Okrem toho, aby sa zabránilo rozpúšťaniu drahých kovov spájkou, je možné prijať opatrenia, ako je regulácia množstva spájky, zabránenie nadmernému zahrievaniu, obmedzenie času spájkovania pri teplote spájkovania a rovnomerné rozloženie tepla.
Čas uverejnenia: 13. júna 2022